Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop

Štiavnické vrchy

  Fotografie je možné sťahovať pre vlastné nekomerčné použitie. Verejné a komerčné použitie fotografií je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora fotografie.

    BRALCE - prírodná rezervácia (r. 1965), cez ktorú vedie jednosmerný okružný turistický chodník (miestný názov Kečka), ktorý kľukato prechádza hranicou rezervácie a kopíruje aj bývalé limnokvarcitové lomy (3 hod.). Večný ľad v kavernách ryolitových brál a delúvií udržiava reliktnú tundrovitú vegetáciu, ktorej výskyt je zemepisne najjužnejší a výškovo najnižší na Slovensku. Chodník prechádza aj okolo niekoľkých chránených jaskýň (verejnosti neprístupné), Veľká jaskyňa, jaskyňa pod Kečkou a Tmavá jaskyňa. Prístup je od ústia Teplickej doliny, neďaleko Hliníka nad Hronom.   foto © F. Kovár

 

 
Szabóova skala
Bralce
Bralce
Bralce
Bralce
 
 
Bralce
Bralce
Bralce
Bralce
večný ľad
 
 
pri Veľkej jaskyni
pri Veľkej jaskyni
výhľad s Kečky
Kečka
Tmavá jaskyňa
 

 


SZABÓOVA SKALA - najstaršia prírodná rezervácia na Slovensku. (r. 1907) Mohutné ryolitové 50 m vysoké bralo s perlitovou zónou po obvode, tvoriace významný geologický útvar na vstupe do Teplickej doliny. Zo skalnatého hrebeňa vystupujú na niektorých miestach bočné bralá a ihly. Z vrcholu je výborný výhľad na Vtáčnik, Žiarsku kotlinu a časť Štiavnických vrchov. Prístup: z obce Lehôtka pod Brehmi, po žltej TZT    8536 (1/2 hod.).
Viac informácií o Szábóovej skale...
 foto © F. Kovár                                        
 Pohľad z PR Bralce
 
Szabóova skala
Szabóova skala
Szabóova skala
Szabóova skala

ŠÁŠOVSKÝ HRAD - je známy od r. 1253., od r. 1330 kráľovský hrad, ako ochrana križovatiek obchodných ciest. V r. 1677 bol vojskom Imricha Thökölyho spustošený, od 18 stor. zrúcanina. Dnes je hrad v starostlivosti „Združenia na záchranu hradu Šášov", ktorého cieľom je záchrana, obnova a rekonštrukcia hradu.

Prístup na hrad je zo Šášovského Podhradia, kde sa nachádza aj informačné centrum s malým múzeom hradu, po zelenej TZT   5531 (0:20 hod.), ktorá ďalej pokračuje na vrch Suť, cez Močiar až do Hronskej Dúbravy (5 hod). 
Pozn. Po krátkom zostupe zo Sute je možné odbočiť na miestnu zelelenú TZT   , ktorá sa vracia naspäť do Šášovského Podhradia (trasa bola vyznačená v r. 2008 KST ZH). V lete je na hrade Šášov každoročne usporiadaná akcia - Dobýjanie hradu Šášov. Viac informácií o hrade »   V septembri žiarsky turisti každoročne poriadajú turistickú akciu "Jesenný výstup na Suť".        
foto © F. Kovár
 
hrad Šášov
Šášovské Podhradie
Šášov
Šášov
Šášov
Šášov
Šášov - vstup
výhlad na Žiarsku kotlinu
výhľad na Štiavnické vrchy
 dobýjanie hradu

    VYHNE - KAMENNÉ MORE - Prírodná rezervácia (r. 1937), vrch Kamenná (495 m.) s najväčším ryolitovým kamenným morom vo vulkanickej časti Karpát. Mohutný súbor kamenných blokov vznikol účinkom zvetrávania a pravdepodobne pri zemetrasení. Pri pohľade na svah je vidno gravitačné triedenie balvanov, ktorých veľkosť sa  k úpätiu svahu postupne zväčšuje. Kamenné more tvorí červenkastý až fialový ryolit, miestami vidno vystupujúce červené (jaspisové) a biele (kremenné) žilky. Vzhľadom na vysoký obsah kremeňa bol ryolit v minulosti používaný na výrobu mlynských kameňov. Vegetáciu tvoria dve odlišné formácie, lesné porasty a pionierská vegetácia balvanitej sute. V rezervácii sa vyskytujú vzácne druhy lišejníkov a v menšej miere aj machov. V lokalite žije viacero chránených druhov živočíchov, najmä plazov (jašterica múrová).
Prístup: z parkoviska pred aquaparkom, po zelenej TZT    5524 (0:30 hod) na vrch Kamenná s možným pokračovaním cez Chrústov, Repište až do Sklených Teplíc.    
foto © F. Kovár
 
 
 úpätie svahu
 úpätie svahu
 úpätie svahu
 kamenné more
 machy a lišajníky
 
 
 Vyhne a Kerling
 chodník na vrchol
 aquapark z vrchola
  na vrchole
 more z vrchola
 

   HRAD TEPLICA (Sklenoteplický pustý hrad, Červený hrad, Pustý hrad) - O počiatkoch hradu sa nezachovali žiadne písomné zmienky. Vznik hradu Teplica možno datovať približne do obdobia 2. polovice 13. storočia. Prvá doložená písomná zmienka o hrade Teplica je až z roku 1456, kedy sa hradu zmocnilo Jiskrovo vojsko. Počas tureckých vojen plnil funkciu signalizačnej stanice. Patril do sústavy hradov Revište - Teplica - Šášov, ktoré sa o blížiacom nebezpečenstve varovali pomocou ohňových znamení. Tieto signalizačné stanice boli budované prevažne okolo polovice 16. storočia. Hrad Teplica sa spomína v listine vojenskej porady zo dňa 14. mája 1563, kde boli uvedené názvy hradov, kde mali slúžiť stráže, proti tureckým vpádom. Na základe tejto správy je zrejmé, že hrad Teplica v tejto dobe plnil funkciu signalizačnej stanice. V roku 1747 sa na mape, ktorú vypracoval M. Zipser, uvádza názov hradu, ako Pustý hrad čo znamená, že v tejto dobe bol už neobývaný.
Prístup na hrad: zo Sklených Teplíc po žltej TZT    8538 (1:00 hod).       foto ©   P. Priehradník
hradný kopec
vstup do hradu
pozostatky
miesto bývalej veže
výhľad z hradu
 
V roku 1898 hrad preskúmali A. Kmeť a kováčsky majster K. Dodek. Na hrade urobili malý výkop a K. Dodek naskicoval pôdorys hradu Teplica. Je nesporne zaujímavé, že po preskúmaní hradného kopca, si A. Kmeť poznamenal: ,,Dva razy poprezeral som si Pustý hrad veľmi dôkladne i prišiel som k tomu presvedčeniu, že čo bolo nad zemou, to muselo byť postavené z dreva".
Ďalší pôdorys hradu zamerali v roku 2000 P. Gutek a M. Matejka s tým, že uvedenú kresbu pôdorysu nakreslil P. Gutek. Obidvaja na hrade vykonali výskum, kde zamerali a opísali cestu k hradu, exteriér, samotný hrad a popis zvyškov hradných múrov.
Toho času sa na hradnom kopci zachovali len zvyšky murív torzovitého tvaru a valové útvary, ktoré sú prerastené mladým lesným porastom a v najvyššej časti hradu sú staré dreviny, ktoré sa následkom poveternostných podmienok lámu a vyvaľujú. Najzachovalejším a zároveň dobre viditeľným je murivo zahĺbeného objektu o hrúbke cca 70 cm, ktoré je precízne vymurované z lomového kameňa a omietnuté starostlivo uhladenou omietkou. Podľa uskutočnených výskumov na hrade je najpravdepodobnejšie, že sa jedná o cisternu. Vidieť je aj pekne zachovaný fragment palácovej stavby so zvyškom ľavého ostenia vstupu. Ostatné murivá hradu sa vyskytujú v malých množstvách. Murivo padlo za obeť devastácii hradu pri jeho rozoberaní na stavebný materiál, ktorý sa v rokoch 1807 až 1811 použil na stavbu klasicistického kostola sv. Lukáša v obci Sklené Teplice. Zvyšky muriva, ktoré zostali na hradnom kopci, poznačili poveternostné podmienky a samozrejme neústupný zub času. Viac informácií o hrade »
 
TOPlist
Autor, vlastník, webmaster: František Kovár, Stará Kremnička
e-mail: infostrednepohronie@azet.sk